Akže nie Láska, potom čo ma v duši tlačí ?
Ale ak je to Láska, aká vlastne je ?
Ak dobrá, prečo rúca moje nádeje ?
Ak je zlá, prečo ten cit nad všetky je sladší ?
Ak horím dobrovoľne, prečo hyniem v plači ?
Ak nevoľky, tak v čom mi nárek prospeje ?
Ó, živá Smrť, klam Lásky, šťastné galeje,
prečo sa mi tá muka nechcená tak páči ?
Ak ju chcem, potom márne repcem na bezprávie.
Kormidlo sa mi v morskej zlomilo
a krehký čln som vydal víchrom napospas :
tak málo rozvahy mám, toľko omylov,
že neviem, čo vlastne rojí v mojej hlave,
že mrznem v horúčave, spaľuje ma mráz.
Do akých bájnych predstáv, kam to na Nebesá
Príroda siahla, aby z tisícerých vnád
tej krásnej tváre mohla sa nám pochvastať
tu dolu, že tam hore božskou mocou skvie sa ?
Ktoráže vodná nymfa, ktorá víla lesa
môže tak jemne Vánkom zlatých vlasov viať ?
Kde očarí ťa toľká cnosť už na pohľad ?
Aj moja Smrť tu pri nej porazená klesá.
Kto nevidel jej oči, v ktorých najsladšie je
ich žmurkanie a v ktorých štipky falše niet,
ten za anjelskou krásou blúdi bez nádeje.
Kto nečul sladký žblnkot omamných jej viet,
keď sladko vzdychá a keď presladko sa smeje,
ten nevie, ako v Láske s liekom splýva jed.
Francesco Petrarca: Sonety pre Lauru (1348) - V.
preložil: Vojtech Mihálik
Francesco Petrarca: Sonety pre Lauru (1348) - V.
preložil: Vojtech Mihálik
výber veršov: mon ami
Laura je najkrajším literárnym výtvorom stredoveku. Jej slzy sú podobné dažďu a úsmev slnku. Je živšia a skutočnejšia ako Danteho Beatrice.
Laura je najkrajším literárnym výtvorom stredoveku. Jej slzy sú podobné dažďu a úsmev slnku. Je živšia a skutočnejšia ako Danteho Beatrice.
pre milovníkov taliančiny:
Francesco Petrarca: Il Canzoniere
(Rerum Vulgarium Fragmenta)
Ma s'egli è amor, perdio, che cosa et quale?
Se bona, onde l'effecto aspro mortale?
Se ria, onde sí dolce ogni tormento?
S'a mia voglia ardo, onde 'l pianto e lamento?
S'a mal mio grado, il lamentar che vale?
O viva morte, o dilectoso male,
come puoi tanto in me, s'io no 'l consento?
Et s'io 'l consento, a gran torto mi doglio.
Fra sí contrari vènti in frale barca
mi trovo in alto mar senza governo,
sí lieve di saver, d'error sí carca
ch'i' medesmo non so quel ch'io mi voglio,
et tremo a mezza state, ardendo il verno.
In qual parte del ciel, in quale idea
era l'exempio, onde Natura tolse
quel bel viso leggiadro, in ch'ella volse
mostrar qua giú quanto lassú potea?
Qual nimpha in fonti, in selve mai qual dea,
chiome d'oro sí fino a l'aura sciolse?
quando un cor tante in sé vertuti accolse?
benché la somma è di mia morte rea.
Per divina bellezza indarno mira
chi gli occhi de costei già mai non vide
come soavemente ella gli gira;
non sa come Amor sana, et come ancide,
chi non sa come dolce ella sospira,
et come dolce parla, et dolce ride.
To, čo sa páči svetu, je len krátkym snom
Správa sa ako človek šialený, čo za pokladom zlieza strmé zrúcaniská
Taký pekný kvet by nemal by rásť v hlúpej tráve
Luk už dávno nedrnčí a rana ešte páli
Oči a čelo jej pobozkal, ale mňa zabolel ten sladký, čudný zvyk
Komentáre
márne
KameliaB
Ktovie.
Láska, v ktorej "s liekom splýva med" a človek "mrzne, keď spaľuje ho mráz" už bude možno príliš bolestivá a nemoderná.
Ale ktovie, možno pár odvážnych nadšencov sa nájde aj vtedy :)
tak, toto
oprava
hanka
Márna sláva, aj Francesco je večne živý :)