Salila bola vdova a deti nikdy nemala. Keď zahalená v bielom kráčala po dedine, ženy sa od nej odvracali. Jej krutý osud ich desil. Muži pred ňou klopili oči a oslovovali ju „matka“, hoci trpela práve tým, že matkou nebola.
Nechceli vidieť jej mladučkú tvár, telo vzbudzujúce túžbu ani jej žalostný život, pretože sa nikto s ňou nemohol oženiť, aby sa nepoškvrnil. Radšej teda nevedeli a nevideli.
Salila bola všetkým na ťarchu, pretože žila, hoci jej život skončil. Prečo neskočila do ohňa za manželom ?
Prečo by mala zomrieť taká mladá ? Veď ju vydali za starca len preto, že súhlasil oženiť sa s mladučkým krásnym dievčaťom bez vena.
Bola ešte dieťa, keď musela odísť z domu, ozdobená ťažkými šperkami, ktoré ju ťažili a zarezávali sa jej do hrdla. Obliekli ju do toľkých vrstiev červeného hodvábu, že takmer nemohla dýchať. Pod množstvom zlatistých vencov sa skrýval strach malého dievčatka. Všetci sa na ňu pozerali a prikyvovali hlavou, kým ona vzlykala a usedavo plakala.
Nechala muža, aby ju vzal za ruku a námesačne urobila okolo obradného ohňa sedem predpísaných krokov. Tie spečatili ich zväzok. Potom ju starý manžel odviedol, nedočkavo z nej strhol šaty a bez slova a akýchkoľvek nežností jej rozorval telo neznesiteľnou, pálčivou bolesťou.
Jej útočiskom sa stala kuchyňa, kde ticho vykonávala domáce povinnosti a snažila sa nebyť na očiach. On sa však po zotmení vracal domov a nedoprial jej ani čas, aby si vyzliekla sárí.
Časom manžel zoslabol, zachvátila ho nemoc a večery boli znesiteľnejšie. Po dedine sa šepkalo, že ho zahubila, že mu jej prudká mladá vášeň spálila všetku silu. Neodpovedala. Už vedela, že byť manželkou znamená mlčky niesť svoj údel.
Keď odniesli z domu jeho telo, ktoré jej aj po smrti naháňalo hrôzu, upreli sa na ňu všetky oči v očakávaní, že hrdinsky skočí do pohrebných plameňov. Odmietla. Strkali ju do nich, nadávali jej a preklínali ju, ale ona sa držala života zo všetkých síl.
Utiekla do rodného domu v nádeji, že tam nájde útočisko a prebudí sa zo zlého sna. Dvere však zostali zatvorené a otec ju odvrhol:
„Choď preč a už sa nikdy nevracaj, už nie si naša dcéra, si jeho žena. Nechcela si ho nasledovať a hanba za to padá na našu hlavu, zmizni z nášho života !“
Vrátila sa do domu, ktorý bol údajne jej. Manželovi bratia ju zahnali kameňmi.
„Nehodná manželka, už nikdy sem nevkročíš!“
Pretože nevedela, kam ísť, postavila si chyžu na kraji dediny. Jeden z nedotknuteľných súhlasil, že jej dá prácu. Zbierala kravský trus, pridávala do neho slamu a sušila ho na slnku. On ho potom predával ako kurivo. Niektorí dedinčania sa báli, že pre jej dotyk je nečisté. Brahman z chrámu ich však upokojil, že prípadné znečistenie sa ohňom očistí.
Salila teda mohla ďalej pracovať a zarábať si na živobytie. Chcela brahmanovi poďakovať, pokloniť sa mu, ale on jej len napľul k bosým nohám.
Žila ako osamelý, žalostný prízrak. Počas dlhých tichých nocí sa zakrádala potichu k rieke, hľadela do jej vírov a predstavovala si, ako by ju pohltili. Už v detstve však počula, že samovraždou si človek pripraví strašné znovuzrodenie.
„Ktovie“, vravela si, „možno som duša samovraha, ktorý si teraz odpykáva svoju vinu. Mám sa vystaviť budúcemu prevteleniu, ktoré bude ešte horšie ako toto ? Môže byť niečo horšie ? Určite áno, pretože mám čo jesť a nemusím žobrať a predávať svoje úbohé telo.“
Za súmraku po návrate do chyže sa od únavy sotva udržala na nohách, ale aj tak celé noci preležala s otvorenými očami a nemohla zaspať.
*
Mahabharata, 5. storočie pred n.l.
Martine Quentric – Séguy: Au bord du Gange
*
Mahabharata, 5. storočie pred n.l.
Martine Quentric – Séguy: Au bord du Gange
výber, úprava úryvkov a preklad z českého jazyka: mon ami
ilustračné zábery: google.
ilustračné zábery: google.
Satí, v sanskrte „dobrá alebo cnostná žena“, je védsky zvyk rituálneho samoupálenia ženy spolu s mŕtvym manželom. Za odmenu zostane v nebi jednu kalpu, dobu vlády štrnástich Indrov.
Zvyk založila bohyňa Satí, žena boha Šivu na protest, že jej otec Dakša si dovolil uraziť jej muža.
Žena, ktorá odmietla satí, musela žiť v celibáte s oholenou hlavou.
Anglickí kolonizátori zvyk zakázali v roku 1829, no dodnes sa vyskytuje najmä v Bengálsku.
Nikdy žiadny otec neočakával narodenie dcéry s takou radosťou, hrdosťou a láskou
*
*
*
*
*
Komentáre
mon ami mia
believero mio
Mala som chuť trochu oživiť slovenský jesenný týždeň cestovaním v čase :)
Ty by si si čo vybral ?
Himaláje a Tibet ?
mon ami mia
A mně to přišlo jako přímo vod nás, cestovatelé!
Boliever, Ty Himaláje? Můj kolega, teď vyučuje potápění někde v Chorvatsku, nebo kde, má se fajn, se taky namontoval do expedice.
Podcenil zuby! Ho chytily a snášeli ho do základního tábora.
Já jsem už bez případnejch problémů, tak jen čekám, až mne Oravák sprostředkuje toho kámoše, co se s ním běhá na Gerlach))
Moc hezky jsi to dala, Mon Ami!!!
Je to čtivý, má to rámec, co dokáže oslovit, i náš dorost, hlalavně pro dorostenky, by se mohly najít, tématicky ucelený a celý bych to vydal i knižně. Případně.
Mon Ami...
believero mio z delta kvadrantu
Tri mesiace prázdnin ?
Achich, tie nám nedá ani tato Verne !
Eurášky nepotrebujeme, budeme žobraví budhistickí mnísi.
Strihneme si to z pobrežného Gudžarátu do Radžastanu, Pandžábu, Harijány až na pipicholy Džammú a Kašmíru.
Po krátkom jódlovaní s bratancom Yettim z Himáčalpradéšu si "zasnowbrdujeme" cez Uttaránčalu, Uttarpradéš, Madhjapradéš, Maháraštru "zašnorchrchlať" do Goy, Kárnataky a Kéraly.
Tamilskí separatisti Tamilnádu nás strčia do kanóna a odpália cez
Ándhrapradéš, Čatísgarh, Urísu, Džharkhand, Bihár do Sikkimu. Podrkoceme zubami v Arunáčalpradéši a "zrogaguglujeme" cez Ásam, Nágsko, Manípur, Mizorám, Tripuru, Meghálaj do Západného Bengálska.
Tam dáme zožrať tigrom každého sadistického pyromana.
A na pamiatku im vycvičíme denaturovaných hasičov:)
milý môj Miťo
Mne sa pri tom ježili vlasy na hlave.
Lepšejšie ako po tužidle Lóreal.
Šupnúť to našim dorastenkám ?
To by sme im museli nakresliť ako komiks :)
Prečítať dnes z knihy viac ako desať viet začína byť sci - fi ...
ahoj, lasky
A bolo mi zle, aj keď som ten príbeh dočítala.
Je strašné, že ešte stále sú na svete miesta, kde žena nemá žiadnu hodnotu.
Kde sa jej kradne detstvo.
Kde si lakomá rodina manžela vymyslí šibnutý zvyk, aby vdova nemohla dediť.
A ten zvyk vydrží dvetisíc päťsto rokov ...
believer
Na začiatku malo byť: "zimný monzún nás tam odfúkne" :)
Mona Mia, ja ty názvy čtu už asi potřetí,
Jediný, že Raválpindí, ale to nespomínáš.Tak s váma raději do žádnýho Tibetu nepudu. Bejt za žebravýho mnicha by mne sice bavilo, to ano, to hej, ale bych asi umřel vod hladu. Každej by mi dal tak akurát oné. Asi víš.
Vždyť si nedokážu říct ani vo cigáro!! Ale zase žebravej hulící mnich v Tibetu i v Indii a vůbec všude, to by asi taky nebylo vono, tak pěkně zůstanu domíčka:-)))
Jsem pod důchodem a dá se vyjít, kdybych tolik nekouřil. Ozaj, kouřej mniši?
Aspoň nějakou posvátnou trávu, nebo tak? Asi né, co? Tak teda mnichem nechci bejt!
Ahoj a neber mne moc vážně:-))))))
Miťo môj - Rávalpindí
Po urdsky sa píše s chutnými chvostíkmi: راولپنڈی .
Len Ty s nami do toho Tibetu poď !
Vieš, aká by to bola fuška cvičiť dvaja piatich Tibeťanov ? :)
Nnno, umierať od hladu nebudeš sám, lebo to je fundamentálna záľuba budhistických mníchov.
Oné nedajú len Tebe, ale aj nám, šak toho majú tej v Indii najvácej :)
Ale neboj, mám aj rizikový scenár !
Uč sa ty len pjekne griluvat chrústy !
Hulit tam budeš, ale len marišku !
Ozaj, višnuistickú mantru z upanišády si sa už nabifluval ?
Let´s gou, bejby:
हरे कृष्ण हरे कृष्ण Hare Krišna Hare Krišna
कृष्ण कृष्ण हरे हरे Krišna Krišna Hare Hare
हरे राम हरे राम Hare Ráma Hare Ráma
राम राम हरे हरे Ráma Ráma Hare Hare ... :)
Mona Mia!!!!
To mi absolut nefunguje, moje bejvalá řiditelka mně na střevní sprchu, jogíni to prej dělaj každej měsíc! Jenže vona byla moc hezká a svěží, ale mi pozapomněla říct, že to stojí šestset korun, bejvalejch a musí se tam třikrát, protože ta paní s těch oných, sraček musí vyčíst, co ti je. A protože nekradu, tak jsem jí řek, že potřebuju hlavně klid a vostatní si vohlídám.
Dala si minisukni a nutila mně řídit její auto, který jsem ani nikdy neviděl na vobrázku:-))))
Nerad na to vspomínám, hrůza!