mon ami

Štyri dievčatá v dlhých hodvábnych šatách vysoko rozstrihnutých až po stehná priniesli stolík a kľakli si k nemu. Prvá vejárom rozdúchavala uhlíky na malom ohrievači pod kanvicou s vodou. Druhá odtrhla z čajovej vetvičky zopár lístkov a pomrvila ich.

Tretia ich preosiala, hodila do kanvice a zaliala horúcou vodou. Naberačkou naliala čaj do malej šálky bez uška a prikryla ho vrchnáčikom. Štvrtá šálku priniesla pred Marca, kľakla si na kolená  a podala mu ju.

Obdivoval krehký priesvitný porcelán. Prehltol niekoľko chutných údených prepeličích vajíčok na bylinkách.

Vošla malá krívajúca Číňanka. Jednu nohu mala maličkú, stiahnutú v obväzoch, druhú vyvinutú normálne.

 

„Tam vzadu je kúpeľ. My sme zvyknutí na studenú vodu. Ale pre cudzincov máme aj teplú. Pre všetkých, ktorí sa chcú dať vymasírovať mladou a krásnou služobnicou pri šálke čaju. Ale dnes je deň potkana. Ten nie je na kúpeľ vhodný.“

 

Patrónka zašepkala niečo Ai Xuovi po čínsky do ucha.

„Pozrite, čo poviete na tamtú ?“

Telo štíhlej, útlej dievčiny obopínal úzky odev z lesklého červeného hodvábu od miniatúrnych nožičiek až po vyčesaný a pevne stiahnutý účes, ozdobený perlami a kvetmi, odhaľujúci šiju. Členok dievčiny obopínal zlatý náramok a zvýrazňoval maličkú nohu, takú stiahnutú, že takmer nemala tvar.

 

„Táto ovláda umenie dlhého pôžitku, pán Polo. A myslím, že si ju môžete dovoliť“.

Dievčina pôvabným pohybom zložila hodvábny vejár s namaľovanými lotosovými kvetmi. Tvár pripomínala alabastrovú masku. Obočie mala vytrhané a do dokonalého oblúku dokreslené čiernym štetcom. Čierno orámované viečka očí sa chveli ako krídla nočného motýľa. Červené ústa mala namaľované do tvaru srdca.

Zaviedla ho do luxusnej izby. Paravány z ryžového papiera boli pomaľované rafinovanými erotickými výjavmi. Vzduch bol plný kadidla a pižma. Lampióny svojim nežným svetlom zalievali posteľ s hodvábnymi prikrývkami. 

 

Obrátila bruchaté presýpacie hodiny. Ružovozlatý prach sa začal neľútostne prelievať. Štíhle pestované ruky Xiu Lan s dlhými nalakovanými nechtami si pritiahli Marcovu ruku. Pritisla pery na jeho dlaň a posúvala ich vyššie k zápästiu, po predlaktí až k jamke v lakti. Marcom prebehla triaška.

 

„Tvoje pery sú vynikajúcou učiteľkou,“ zašepkal s privretými očami. „Ako si sa sem dostala ?“

 

„V umení hier oblakov a dažďa som tu najlepšia. Otec ma predal obchodníkovi so ženami, keď som mala šesť. Hladovali sme. Hneď po narodení muselo zomrieť každé ďalšie dievča. Môj život bude iný.“

 

Vybrala karty z čiernej lakovanej skrinky. Na každej bol erotický príbeh. Šikovne ich premiešala a rozložila pred ním.
 

„Vyberte si jednu, pane.“   

 

Pôsobivo, s vycibreným umením sa začala vyzliekať. Premyslene striedala nehanebnosť a ostych. Konečne sa mu ponúkla. Dlhonohá orchidea so srdcom čajovej ruže a belostnými, nádherne priesvitnými lupienkami.

Ríša chána Chubilaja, 13. storočie
*
Muriel Romanová: Marco Polo     

výber a úprava úryvkov: mon ami

ilustračné zábery: google.com

*

Marco Polo, benátsky kupec a cestovateľ (1254 - 1324)

*
Pohyby jej bruška a krúženie bokov tkali zmyselný závoj pokušenia

Zastrešenými chodbami sa kĺžu tiene v priliehavých nohaviacich

*

*
*

*