Deň pred sedemnástym dhu el-higga bol piatok. Z výšky Božieho chrámu, adhánu, sa smerom k azúrovej oblohe ozývala výzva k modlitbe.
Plačlivý hlas muezína velebil jedinečnosť a slávu Všemohúceho a blahorečil Prorokovej pamäti.
Ojedinelé bolo, že muezín Gurgandiju bol slepý. Tunajší panovník sa inšpiroval starodávnym zvykom a túto funkciu dával výlučne ľuďom postihnutým slepotou.
Takto zabránil, aby mohli zo svojej vyvýšenej pozície sledovať, čo sa deje na terasách alebo na dvoroch domov susediacich s minaretom.
Vnútri mešity sa v medených kadidelniciach vyparovali aromatické látky, ktorých vône prenikali do pilierov, strieborných vežičiek a do podlahy husto pokrytej rohožami.
Od smrti Muhamada funkciu imáma („toho, kto je vpredu“) bola vyhradená kalifovi. Ten z výšky svojho trónu predniesol tradičnú kázeň, khotbu.
Keďže meč je neoddeliteľnou súčasťou viery, obrátil sa zvlášť naliehavo na ozbrojených vojakov, ktorí prenikli do mešity na koňoch.
Svoju kázeň uzavrel slovami o výsledkoch posledných bojov proti Ghúzom.
Potom vydal rozkazy a vyslovil zvyčajné nadávky na adresu nepriateľov provincie.
*
ilustračné zábery: google
*
Zrnko krásy v strede čela, krehká bodka nočnej oblohy
Komentáre
Mon ami, to sa tak robievalo:-)))
ahoj, Miťo
účinne oblbujú i dnes ...