Zo všetkých mesiacov mal Milo najradšej apríl. Kvitol orgován a nalievali sa strapce hrozna. Srdcia búšili rýchlejšie a dávne chute ožívali. Aj dúha žiarila jasnejšie na jagavej modrej oblohe.
Apríl, to už bola jar a na jar sa do Milových úvah nebadane vkradla predstava mandarínok.
„Mandarínky?“
„Áno, pán plukovník.“
„Moji ľudia by sa mandarínkam potešili,“ pripustil plukovník na Sardínii, ktorý velil štyrom letkám B-26.
„A čo kasabské melóny?“
„V Damasku sú za bagateľ. Požičajte mi z každej letky jedno lietadlo a budete ich mať toľko, koľko len budete vládať pojesť a zaplatiť.“
"A čo vyprážané teľacie rezne ?“
„O tie teda bohvieako nestojím,“ hundral skepticky veliteľ B-26 na Korzike.
„O tie teda bohvieako nestojím,“ hundral skepticky veliteľ B-26 na Korzike.
„Sú neobyčajne výživné,“ napomenul ho Milo dôstojne. „Práve tak ako jahňacie stehno.“
„Á, jahňacie stehno,“ zopakoval veliteľ B-26. „Dobré jahňacie stehno?“
„To najlepšie. V Portugalsku sú takmer zadarmo.“
„Nemôžem tam poslať lietadlo. Nemám na to právomoc. Nepozdáva sa mi to,“ zavrčal veliteľ.
„Hore na severe nás sabotuje akýsi veliteľ stíhačiek,“ sťažoval sa Milo generálovi Dreedlovi. „Stačí jeden takýto človek a môžeme sa rozlúčiť s praženicou z čerstvých vajec zo Sicílie na čajovom masle z Malty.“
Generál Dreedle odvelil sabotérskeho veliteľa stíhačiek na Šalamúnove ostrovy kopať hroby a nahradil ho senilným plukovníkom, ktorého slabosťou boli orechy.
Ten predstavil Mila generálovi od B-17 na pevnine, ktorého najmilšou pochúťkou bola krakovská saláma.
„Poľská saláma,“ mľaskal generál labužnícky. „Dal by som za ňu hocičo. Hádam aj všetko na svete.“
„Nemusíte dávať vôbec nič. Len jedno lietadlo na každú jedáleň a pilota, ktorý robí, čo mu kážu. A malú zálohu na prvú objednávku, len ako prejav dôvery.“
„Ale Krakov je stovky míľ za nepriateľskou líniou. Ako zoženiete salámu?“
„V Ženeve. Je tam medzinárodná zmenáreň na poľskú salámu za arašídy. Logické, nie ?“
Milove lietadlá križovali oblohu všetkými smermi. Pôvodné honosné emblémy jednotlivých letiek, oslavujúce ušľachtilé ideály ako odvaha, sila, spravodlivosť, pravda, sloboda, láska, česť a vlastenectvo nahradili mechanici krikľavým purpurovým znakom a šablónkou napísanými slovami: “AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ M&M, PRVOTRIEDNE OVOCIE A VÝROBKY“.
M&M znamenalo Milo Minderbinder a & tam bolo vsunuté len preto, aby u nikoho nevznikol dojem, že syndikát ovláda len jeden človek.
Milove karavány hojnosti sa rojili všade. Vozili neslané, nemastné sušienky a koláčiky k čaju z Britských ostrovov, sušené slivky a dánsky syr z Kodane, éclairy, fánky, napoleonky a petit fours z Paríža, Remeša a Grenoblu, Kugelhopf, perníky a Pfefferkuchen z Berlína, linecké rezy a dobošky z Viedne, závin z Maďarska a baklavu z Ankary.
Jedného dňa odletel Milo do Anglicka po náklad tureckej chalvy a vrátil sa z Madagaskaru v sprievode štyroch nemeckých bombardérov, naložených sladkými zemiakmi, kapustou, horčičnými semienkami a hráškom z Georgie.
Keď vystúpil z lietadla, zostal ako obarený, lebo ho obstúpil oddiel ozbrojenej vojenskej polície, ktorý sa prihnal zajať nemeckých pilotov a skonfiškovať im lietadlá. Skonfiškovať ! Už to samotné slovo znelo Milovi ako bohapusté rúhanie.
„Čo sme niekde v Rusku ?“ oboril sa na nich. „Skonfiškovať?“ vrešťal, akoby vlastným ušiam neveril.
„A odkedy americká armáda konfiškuje súkromný majetok svojich občanov ? Hanbite sa všetci, že vás taká ohavnosť vôbec napadla !“
„Ale, Milo,“ prerušil ho major Danby neisto, „sme predsa vo vojne s Nemeckom a toto sú nemecké lietadlá.“
„Figu borovú,“ odsekol Milo zúrivo. „Tieto lietadlá patria syndikátu a každý má podiel.“
Samozrejme Milo mal pravdu. Jeho mechanici za niekoľko minút pretreli hákové kríže na chvostoch, krídlach a trupoch lietadiel dvojitou vrstvou krycej beloby a podľa šablóny napísali: AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ M&M, PRVOTRIEDNE OVOCIE A VÝROBKY.
Priamo pred očami všetkých zmenil Milo svoj syndikát na medzinárodný kartel.
Joseph Heller: Catch-22 (1961) / Hlava XXII
výber, úprava úryvkov a ilustračné zábery: Sicília mon ami, Ženeva: parijatham-dream.blogspot.com
*
*
Komentáre
sa žije letcom
believero mio - unbelievable World War Made in Amerika
Na druhej ma strašne bolí srdce.
Veď Európa strašne trpela a zomierala od hladu ...
MonAmi...
A dobrý EuroGastroVýlet si zariadila... (-:
Mon ami mia, berme to z tej príjemnejšej stránky
ahoj, lasky - orechových, makových a tvarohových ? Alebo cesnakových langošoch
A či pečenej kačke s lokšami ?
Juj, gastro výlety veru aj ja rada ... :)
Jááj, Hlava XX,
oprava
believero mio - máš pravdu, je čas na úsmev
Kamélia mia - Josephove zrkadlo je mrazivo drsné a surovo kruté
mon ami mia, aj som sa pousmial...
believero mio - lákavo si si vybral :)
Sladké - nesladké, ukuchtím z nich naše zemiakové placky :)
Mon ami mia, zemiakové placky ja ľúbim
believero mio - nie je :)
Kofola áno !
Ale k tej slávnej gréckej anízovke sa mi viac hodí do zlatava ugrilované vianočné prasiatko :)
Joseph,
presne ! Píše si len tak mírnix dírmix
až tragicky beznádejne ...
a keď už z toho od smútku zomieram ...
trafí do mňa neskutočne vtipný, štipľavo ironický delobuch ... :)
Skoda