Francesco Petrarca: Sonety pre Lauru (1348) - I.
preložil: Vojtech Mihálik
Francesco stvoril najkrajšie sonety, aké boli v taliančine napísané. Zabezpečili mu nesmrteľnosť. Jeho slová sú elegantné, svieže a mladé, akoby vznikli len včera.
pre milovníkov taliančiny:
Voi ch'ascoltate in rime sparse il suono
di quei sospiri ond'io nudriva 'l core
in sul mio primo giovenile errore
quand'era in parte altr'uom da quel ch'i' sono,
del vario stile in ch'io piango et ragiono
fra le vane speranze e 'l van dolore,
ove sia chi per prova intenda amore,
spero trovar pietà, nonché perdono.
Ma ben veggio or sí come al popol tutto
favola fui gran tempo, onde sovente
di me mesdesmo meco mi vergogno;
et del mio vaneggiar vergogna è 'l frutto,
e 'l pentersi, e 'l conoscer chiaramente
che quanto piace al mondo è breve sogno.
Per fare una leggiadra sua vendetta
et punire in un dí ben mille offese,
celatamente Amor l'arco riprese,
come huom ch'a nocer luogo et tempo aspetta.
Era la mia virtute al cor ristretta
per far ivi et ne gli occhi sue difese,
quando 'l colpo mortal là giú discese
ove solea spuntarsi ogni saetta.
Però, turbata nel primiero assalto,
non ebbe tanto né vigor né spazio
che potesse al bisogno prender l'arme,
overo al poggio faticoso et alto
ritrarmi accortamente da lo strazio
del quale oggi vorrebbe, et non pò, aitarme.
Správa sa ako človek šialený, čo za pokladom zlieza strmé zrúcaniská
Taký pekný kvet by nemal by rásť v hlúpej tráve
Luk už dávno nedrnčí a rana ešte páliNevie, ako v láske s liekom splýva jed
Oči a čelo jej pobozkal, ale mňa zabolel ten sladký, čudný zvyk
Francesco Petrarca a jeho milovaná Laura
Komentáre
dakujem,
hanka
Tak prečo nemať romantické jesenné večery so zaľúbenými sonetmi ? :)
Mne sa páčia i tie ďalšie slová o láske - trápení, ktorého by sa chcel, no nemôže sa striasť.
A o tom, že to, čo sa páči svetu, je len krátkym snom.
je to tak...
...vsetci, ktori taku tryzen poznate...
ale co by sme boli bez lasky? ( a bez trapenia?)
Tesim sa na dalsie verse...
hanka
Každý z nás túži po láske, i za cenu trápenia, ktoré môže priniesť.
Veď život bez nej je prázdny.
A ten Francesco to opísal tak citlivo a romanticky :)