Počas ďalšieho letu výhražnými čiernymi mrakmi si všimol priamo pred sebou vysokú horu. Okamžite musel začať strmo stúpať asi o 900 metrov a ostrý vrchol hory minul len tesne.
Nad Jakutskom sa pozrel do mapy. Zdesený si uvedomil, že hora, ktorá mala byť podľa mapy vysoká len asi 1 100 metrov, je o 1 800 metrov vyššia.
Ďalších asi 300 km pokryl krídla lietadla ľad. Podmienky boli nebezpečné nad celým Beringovým prielivom. O 14.17 dorazili do Fairbanksu na Aljaške.
Vítal ich nadšený dav s hot dogmi, ktorý prelomil policajný kordón spolu s pani Wiley Postovou, vdovou po poslednom veľkom letcovi. Prezrela si chvost lietadla a pre šťastie im naň nalepila svoju žuvačku. Našli ju tam i po prílete.
Hughes sa zbavil všetkej záťaže: nafukovacieho člna, zásob potravín (mrazenej jahňaciny a kuraciny), spacákov a osobných potrieb. Pingpongové loptičky, vyvažujúce náklad, vysypal na dráhu letiska a ľudia ich náruživo začali zbierať. Väčšinu si vybojovali deti.
Za jasotu odletel. Nasledujúceho dňa o 14.35 zakrúžil nad Floyd Bennet Field v New Yorku. Podaril sa mu oficiálne uznaný rekord. Obletel zemeguľu, 14 716 míľ (23 683 km) presne za tri dni, devätnásť hodín a osem minút.
Keď zbadal pod sebou tisíce ľudí, ktorí ho túžili privítať, po prvý raz stratil nervy a náročky a nezdvorilo pristál na inej dráhe. Iba tým sťažil prácu dvom tuctom policajtom na motorkách, ktorí dostali príkaz vytvoriť okolo nich ochranný kruh.
Manželky a snúbenice vítali svojich mužov a Hughes stál osamelo bokom. Žiadna z nekonečného radu jeho mileniek, nikto z jeho rodiny ani priateľov a milencov ho neprišiel privítať. Neexistuje bolestnejšia ilustrácia spôsobu, akým sa vedome odrezal od iných ľudí, než tento pohľad.
Chýbala tam dokonca i jeho posledná láska, herečka Katharine Hepburnová. Čakala na neho doma. S očami, opuchnutými od vyčerpania, Hughes svojim vysokým texaským hlasom nahluchlého človeka ostro povedal do pripravených mikrofónov: „Let bol skvelý a toto je najlepšia posádka na svete. Tento dav ma však desí viac, ako čokoľvek počas posledných troch dní !“
Hneď nasledujúci deň musel čeliť najväčšiemu utrpeniu zo všetkých: oslavnému sprievodu. Bol takmer poludnie a vládli rekordné horúčavy. Všetky ľudské bytosti, ktoré sa mohli hýbať, od detí po starcov, zaplnili chodníky a okná.
Hughes sa výnimočne usmieval. Ľudia sa vykláňali z okien a hádzali na jeho auto celú záplavu stužiek a konfiet, dokonca i celé telefónne zoznamy, vážiace asi kilogram. Jeden ho zasiahol a skoro omráčil.
Sirény dolu na rieke hučali a klaksóny áut trúbili. Na Broadwayi bol dav už hysterický. Hughes sa cez noc stal miláčikom Ameriky. Jeho mladosť, krása, vyšportované telo, nič nepredstierajúce jednoduché oblečenie (obľúbený klobúk, biela košeľa a plandavé gate) a chlapčenský úsmev všetkých očaroval.
Bol symbolom americkej statočnosti a podnikavosti uprostred hospodárskej krízy. A skutočnosť, že bol i jedným z najbohatších mladých mužov na svete z neho okamžite vyrobila legendu.
autor: Charles Higham: Letec
výber a úprava úryvkov: mon ami
zdroj záberov: google
Komentáre
Hádzali telefónne zoznamy..
na znak, že všetci tí zapísaní v tých zoznamoch Hughesa milujú?
alebo zoznamy ako úzkoprofilový tovar?
Kamelia: mňa tie zoznamy zaujali tiež
Myslím si, že ak ním niekomu triafam hlavu, asi ho veľmi nemilujem :)
ten Hughes..to bol ale pašák
možno chceli zistiť,
pod altánkom
V súkromnom živote bol príšerne despotický.
Takže ľudia okolo neho mali chuť hádzať po ňom nie kladivá, ale rovno tie Tvoje traktory :)
Kamélia
Keďže sa pred verejnosťou skrýval, chovanie davu mi pripomína návštevu malých detí v Zoo.
Triafajú kamienky do plachého dravca, aby zistili, či je skutočný ...
Tento dav ma však desí viac, ako čokoľvek počas posledných troch dní !“
PF - aj mne sa zdá ten jeho postreh veľmi výstižný