mon ami

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

No zabíjať to, čo máš rád, je spôsob človečí

Ó, bože, cítiť cudzí hriech
je kráčať cez peklá;
priam doprostred duší svoj jed
vbodli nám meče zla;
roníme lávu pre tú krv,
čo pre nás netiekla. 
 
Svet šíry je – spev príšer znie –
kým nie si spútaný,
a zopárkrát sa v kocky hrať
ti nikto nebráni,
no nevyhrá, kto s hriechom hrá
v nerestnom ústraní.
 
Nikdy som oči nevidel
až tak sa túžbou chvieť
pre malý kúsok neba, čo
čnel nad väzenský svet,
pre mračná a ich slobodu,
ich bezstarostný let.
 
Zelený smäd a chudý hlad
sa menia na zmije,
no hnusná kosť je maličkosť:
istejšie zabije
skala, čo vo dne zdvihneme:
za nocí v srdci je.
 
Polnoc vždy v srdci prebýva
a súmrak vnútri ciel;
otáčaj kľukou, povraz kmáš,
zavretý do pekiel,
a strašnejšie znie ticho, než
mosadzný zvon by znel.
 
No zabíjať to, čo máš rád,
je spôsob človečí;
raz na to stačí lichôtka,
raz zrak, čo zlorečí,
zbabelec bozkom zabije,
muž siahne po meči.
 
Oscar Wilde: Balada o žalári v Readingu (1898) - II.
preložila: Jana Kantorová-Báliková
výber veršov: mon ami

Utrpenie iných v ňom vyvolalo oveľa väčšiu ľútosť než jeho vlastné. Jeho súcit s obeťami, odsúdenými na smrť sa odrazil v najbolestivejšej balade písanej  v anglickom jazyku. Hesketh Pearson, 1954

pre milovníkov angličtiny:

The Ballad of Reading Gaol

Alas! it is a fearful thing
To feel another's guilt!
For, right within, the sword of Sin
Pierced to its poisoned hilt,
And as molten lead were the tears we shed
For the blood we had not spilt.

"Oho!" they cried, "the world is wide,
But fettered limbs go lame!
And once, or twice, to throw the dice
Is a gentlemanly game,
But he does not win who plays with Sin
In the secret House of Shame."

I never saw sad men who looked
With such a wistful eye
Upon that little tent of blue
We prisoners called the sky,
And at every happy cloud that passed
In such strange freedom by.

But though lean Hunger and green Thirst
Like asp with adder fight,
We have little care of prison fare,
For what chills and kills outright
Is that every stone one lifts by day
Becomes one's heart by night.

With midnight always in one's heart,
And twilight in one's cell,
We turn the crank, or tear the rope,
Each in his separate Hell,
And the silence is more awful far
Than the sound of a brazen bell.

And all men kill the thing they love,
By all let this be heard,
Some do it with a bitter look,
Some with a flattering word,
The coward does it with a kiss,
The brave man with a sword!

Nikdy som oči nevidel až tak sa túžbou chvieť

Oscar Wilde a jeho milovaný Alfred

*
*
*
*
*

Wilde Oscar | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014