mon ami

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Nikdy som oči nevidel až tak sa túžbou chvieť

Nikdy som oči nevidel
až tak sa túžbou chvieť
pre malý kúsok neba, čo
čnel nad väzenský svet,
pre strieborný mrak, ktorému
dul vietor do plachiet.
 
No zabíjať to, čo máš rád,
je spôsob človečí;
raz na to stačí lichôtka,
raz zrak, čo zlorečí,
zbabelec bozkom zabije,
muž siahne po meči !
 
Nespínal ruky, neplakal,
z úst nevyšiel mu vzdych,
len dúšky vzduchu hltal tak,
sťaby bol bôľhoj v nich,
a ako víno s chuťou pil
prúd lúčov slnečných.
 
Šili sme vrecia, tĺkli štrk,
kamene lámali,
taniermi z cínu hrmeli,
brechali chorály,
no v každom srdci sídlil strach,
tichý a zúfalý.
 
A v dušiach znie nám dôrazne
do kroku Smrť, Súd, Strach;
kat s kabelou sa potichu
zakráda vôkol v tmách;
chviem sa, keď vchádzam do hrobu
s číslicou na dverách.
 
No preč je sen, ak plače ten,
čo nikdy neplakal;
my – blázni, lotri, zlodeji –
sme bdeli, kým on spal,
nás zmáral strach a na dlaniach
nám horel cudzí žiaľ.
 
Nikdy som oči nevidel
až tak sa túžbou chvieť
pre malý kúsok neba, čo
čnel nad väzenský svet,
pre biele čriedy obláčikov,
čo sú, a hneď ich niet.
 
Oscar Wilde: Balada o žalári v Readingu (1898) -  I.
preložila: Jana Kantorová-Báliková
výber veršov: mon ami

Balada je prvým i posledným zjavením emocionálnej reality v diele Oscara Wilda. On, vyznavač umenia pre umenie to považoval za katastrofu. Hesketh Pearson, 1954

pre milovníkov angličtiny:

The Ballad of Reading Gaol

I never saw a man who looked
With such a wistful eye
Upon that little tent of blue
Which prisoners call the sky,
And at every drifting cloud that went
With sails of silver by.

Yet each man kills the thing he loves,
By each let this be heard,
Some do it with a bitter look,
Some with a flattering word,
The coward does it with a kiss,
The brave man with a sword!

He did not wring his hands nor weep,
Nor did he peek or pine,
But he drank the air as though it held
Some healthful anodyne;
With open mouth he drank the sun
As though it had been wine!

We sewed the sacks, we broke the stones,
We turned the dusty drill:
We banged the tins, and bawled the hymns,
And sweated on the mill:
But in the heart of every man
Terror was lying still.

Right in we went, with soul intent
On Death and Dread and Doom:
The hangman, with his little bag,
Went shuffling through the gloom:
And I trembled as I groped my way
Into my numbered tomb.

But there is no sleep when men must weep
Who never yet have wept:
So we ­ the fool, the fraud, the knave ­
That endless vigil kept,
And through each brain on hands of pain
Another's terror crept.

I never saw a man who looked
With such a wistful eye
Upon that little tent of blue
Which prisoners call the sky,
And at every wandering cloud that trailed
Its ravelled fleeces by.

No zabíjať to, čo máš rád, je spôsob človečí

Oscar Wilde a jeho milovaný Alfred

*
*
*
*
*

Wilde Oscar | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014