Bohovia mi dali takmer všetko.
Zhrnul som všetky systémy do jednej vety a celý život do jedného epigramu.
No ja som sa nechal zviesť trvalým pôvabom bezduchej, zmyselnej blaženosti.
Zabávalo ma FLÁMOVAŤ, byť dandym, módnym švihákom.
Odklopil som sa nižšími povahami a plytkejšími mysľami.
Stal som sa utrácačom vlastného génia a premrhať večnú mladosť mi spôsobovalo zvláštne potešenie.
Unavený z výšok, zostúpil som zámerne do hlbín za novými vzruchmi.
Čím mi bol paradox v ríši myslenia, tým sa mi stala perverzita v oblasti vášne.
Nakoniec bol pud chorobou, šialenstvom, alebo obojím dovedna.
Prestal som sa zaujímať o životy iných.
Zabudol som, že každý malý skutok všedného dňa vytvára alebo pretvára charakter a že to, čo človek robí v súkromí izby, musí jedného dňa vykričať zo strechy.
Prestal som byť sám sebe pánom.
Nebol som už kormidelníkom svojej duše a nevedel som o tom.
Dovolil som, aby ma ovládla rozkoš a skončil som v strašnej hanbe.
Teraz mi zostáva len úplná pokora.
Takmer dva roky som už strávil v žalári.
Zmocnilo sa ma divé zúfalstvo;
zachvátil ma žiaľ, na ktorý sa bolo ťažko pozerať;
strašná a bezmocná zúrivosť;
trpkosť a pohŕdanie;
úzkosť, ktorá hlasno nariekala;
bieda, ktorá nemohla nájsť hlas;
zármutok, čo bol nemý.
Zmocnilo sa ma divé zúfalstvo;
zachvátil ma žiaľ, na ktorý sa bolo ťažko pozerať;
strašná a bezmocná zúrivosť;
trpkosť a pohŕdanie;
úzkosť, ktorá hlasno nariekala;
bieda, ktorá nemohla nájsť hlas;
zármutok, čo bol nemý.
Prešiel som všetkými možnými utrpeniami.
Teraz viem lepšie ako Wordsworth sám:
"Trvalé a temné býva utrpenie, nekonečnosť v sebe ukrýva."
No v časoch, keď ma ovládla myšlienka, že moje utrpenie bude nekonečné, nemohol som zniesť to, že som v ňom nenachádzal nijaký zmysel.
Teraz nachádzam hlboko v sebe utajené niečo, čo mi hovorí, že nič na svete nie je bez významu a utrpenie celkom iste nie.
To niečo, čo leží utajené hlboko v mojom vnútri ako poklad v poli, je pokora.
Oscar Wilde: De profundis (1897)
preložila: Jana Kantorová-Báliková, výber úryvkov: mon ami
preložila: Jana Kantorová-Báliková, výber úryvkov: mon ami
De profundis sú prvé slová biblického žalmu: De profundis clamavi ad te Domine (Z hlbokosti volám k Tebe, Pane).
pre milovníkov angličtiny:
De profundis
The gods had given me almost everything.
The gods had given me almost everything.
I summed up all systems in a phrase, and all existence in an epigram.
But I let myself be lured into long spells of senseless and sensual ease.
I amused myself with being a FLANEUR, a dandy, a man of fashion.
I surrounded myself with the smaller natures and the meaner minds.
I became the spendthrift of my own genius, and to waste an eternal youth gave me a curious joy.
Tired of being on the heights, I deliberately went to the depths in the search for new sensation.
What the paradox was to me in the sphere of thought, perversity became to me in the sphere of passion.
Desire, at the end, was a malady, or a madness, or both.
I grew careless of the lives of others.
I forgot that every little action of the common day makes or unmakes character, and that therefore
what one has done in the secret chamber one has some day to cry aloud on the housetop.
I ceased to be lord over myself.
I was no longer the captain of my soul, and did not know it.
I allowed pleasure to dominate me.
I ended in horrible disgrace.
There is only one thing for me now, absolute humility.
I have lain in prison for nearly two years.
Out of my nature has come wild despair;
an abandonment to grief that was piteous even to look at;
terrible and impotent rage;
bitterness and scorn;
anguish that wept aloud;
misery that could find no voice;
sorrow that was dumb.
I have passed through every possible mood of suffering.
Better than Wordsworth himself I know what Wordsworth meant when he said:
'Suffering is permanent, obscure, and dark And has the nature of infinity.'
But while there were times when I rejoiced in the idea that my sufferings were to be endless, I could not bear them to be without meaning.
Now I find hidden somewhere away in my nature something that tells me that nothing in the whole world is meaningless, and suffering least of all.
That something hidden away in my nature, like a treasure in a field, is Humility.
Oscar Wilde: De profundis (1897)
Oscar Wilde a jeho milovaný Alfred
*
*
*
*
*
Oscar Wilde: De profundis (1897)
Oscar Wilde a jeho milovaný Alfred
*
*
*
*
*
Komentáre
monami, sa mi vidí, že...
to, čo počas jeho života bolo považované za perverzitu, dnes je prijímané ako bežné, jeho iná orientácia by nebola traumou ako v dobe, keď žil.
ktovie, ako by Oscar so svojím géniom naložil dnes..
ktovie, či by z neho vyťažil viac...
hfw
Ak by žil v Amerike, určite by sa cítil voľnejšie a písal by zrejme ešte otvorenejšie, štipľavejšie a kritickejšie :)
A o to väčšou celebritou by bol :)
Možno aj s vlastnou talk show :)
Ak by žil na Slovensku, tí neschopní a netalentovaní, no o to závistlivejší by proti nemu intrigovali a permanentne by na neho pľuli.
A neskončili by, kým by ho nezničili.
Veď sa len pozri, aká literárna "kvalita" sa každému drzo pchá a sama seba mega propaguje na tomto blogu !:)
Oscar to v skratke zhrnul sám: Ľudia Ti odpustia všetko, len genialitu nie :)
Ja len dodávam, že na zakomplexovanom Slovensku to platí zvlášť :)
hfw
monami, neboj, uhádol... :)
a potom: ani o megapropagovaní blogzinu mi nie je nič známe...
takže v poho, monami :).. a keby si aj blogzin myslela, bral by som to ako jeden z názorov...